Iste každý vie, aspoň do istej miery, čo je to názov domény a aký je jeho účel. Z technického hľadiska je názov domény jedinečná adresa, ktorá zrozumiteľným spôsobom identifikuje konkrétny obsah hostený na internete a poskytuje používateľom určité „pokyny“, ako taký obsah nájsť.

 

Z právneho hľadiska sú však názvy domén akési zvláštne zvieratá. Na rozdiel od ochranných značiek, patentov, dizajnov a iných práv duševného vlastníctva neexistuje žiadna špeciálna právna kategória, ktorá by sa zaoberala výlučne doménovými menami. V dôsledku toho sa človek musí uchýliť k existujúcim právnym kategóriám, aby našiel ten, ktorý najlepšie vyhovuje právnym otázkam, ktoré sú často spojené s doménovými menami. Ak pre doménové mená neexistuje osobitná regulácia, často sa s nimi zaobchádza ako s povinnosťami, ktoré vyplývajú zo zmluvy medzi registrátormi doménových mien a jednotlivými registrujúcimi (dohoda o registrácii).

 

Na základe takejto dohody o registrácii má každý registrujúci právo na konkrétne meno domény, zatiaľ čo registrátor je povinný poskytnúť registrujúcemu prístup k takémuto názvu domény. Z toho vyplýva, že pri transakciách s doménovými menami by sa na všetky príslušné transakcie malo vzťahovať všeobecné zmluvné právo a osobitné podmienky ustanovené v dohode o registrácii. Na základe toho by akýkoľvek prevod alebo zrušenie názvu domény bol skôr prevodom povinnosti, ktorá vyplýva z dohody o registrácii, alebo úplným zrušením tejto dohody o registrácii.