Čo robiť v prípade, keď je doménové meno už obsadené?

V praxi sa veľmi často stáva, že doménové meno, ktoré si chceme zaregistrovať už nie je dostupné, pretože si ho zaregistrovala tretia strana. Registrácia doménových mien stojí vo svojej podstate na princípe "kto skôr príde, ten skôr melie". Ak si preto tretia strana zaregistruje doménové meno, ktoré neobsahuje žiadne označenie chránené právami duševného vlastníctva (popr. Inými právami), nemáme proti takejto osobe vo vzťahu k danému doménovému menu žiadny nárok. Môžeme sa pokúsiť držiteľa domény kontaktovať a dohodnúť sa s ním na predaji domény za cenu prijateľnú pre obe strany, ceny sa však môžu pohybovať na úrovni desiatok až stoviek tisíc korún, podľa toho, ako veľmi je doména atraktívna.

Pokiaľ ide o doménové meno, ktoré obsahuje chránené označenie, potom je spravidla možné sa domáhať jeho bezplatného prevodu na základe existujúcich práv k takému označenie v rámci tzv. Doménového sporu. Vo väčšine registračných zmlúv (dovoľujeme si tvrdiť, že vo všetkých) je zakotvená požiadavka, aby registrované doménové meno neporušovalo práva tretích strán (najmä. Ochranné známky, obchodné meno alebo prípadne tiež iné doménové mená). Pre tieto prípady registračnej zmluvy často ustanovuje osobitný postup riešenia možných sporov. Takýto postup je označovaný ako alternatívne riešenie sporov (z anglického alternative dispute resolution, teda ADR) a predstavuje alternatívu ku klasickému súdnemu (civilnému) riadenie.

Ukázalo sa, že ADR je v porovnaní s tradičným súdnym konaním efektívnym nástrojom pre vlastníkov práv pri uplatňovaní nárokov v doménových sporoch proti tretím stranám, ktoré dané doménové meno registrovali v zlej viere a / alebo bez dostatočného oprávneného záujmu. V závislosti na príslušných pravidlách ADR treba kumulatívne preukázať, že držiteľovi doménového mena chýba oprávnený záujem aj dobrá viera k ním registrovanému doménovému menu (UDRP, slovenské pravidlá ADR), alebo postačí, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok (EÚ pravidlá ADR, česká pravidlá ADR).

Okolnosti jednotlivých doménových sporov sa môžu výrazne líšiť. Všeobecne platí, že čím je silnejší oprávnený záujem držiteľa domény, tým je slabšia pozícia vlastníka práv, a opačne. Inými slovami, skutočnosť, že vlastník práv má ochrannú známku identickú s doménovým menom skôr zaregistrovaným treťou stranou, automaticky neznamená, že vlastník práv bude bez ďalšieho úspešný so svojím nárokom v doménovom sporu. Netreba dodávať, že každý prípad je nutné posudzovať individuálne s ohľadom na jeho jednotlivosti a relevantné skutočnosti.

Bez ohľadu na vyššie uvedené avšak väčšina doménových sporov býva vcelku priamočiara. Typický scenár je, že doménové meno identické alebo veľmi podobné s konkrétnym chráneným označením je zaregistrovaných osobou, ktorej zámer je následne toto doménové meno predať vlastníkovi práv, ktorý má záujem na tom, aby doménové meno identické alebo vysoko zameniteľné s jeho ochrannou známkou nebolo držané nikým iným.